Hovorí, že nemá materinský jazyk. Narodila sa vo Viedni. Detstvo a mladosť prežila na Slovensku. Dr. Varvara Kühnelt-Leddihn, pôvodom zo starého ruského šľachtického rodu, chodieva v januári už 21 rokov do piešťanských kúpeľov, vždy do hotela Thermia Palace. Vynechala jediný rok – počas rekonštrukcie hotela.
„Počas vojny, keď sme sa s rodičmi skrývali v Piešťanoch pred Gestapom som už túžila aspoň jednu noc stráviť v Thermii. Tú túžbu som mala aj po návrate do Rakúska. Pred 21 rokmi som sa prvýkrát vrátila do Piešťan a bola som v Thermii. Mala som bolesti, ale pobyt tu mi ich fyzicky i duševne premohol prekonať. Každý príchod i teraz po 21 rokoch je trošku príchodom „domov“ napriek prestavbe,“ napísala do knihy hostí Thermia Palace.
Jej starý otec, knieža N. S. Trubeckoj, opustil v roku 1918 Rusko s rodinou, ktorá bola prenasledovaná pre svoj šľachtický pôvod. Významný jazykovedec, tvorca fonologickej teórie a hlavný predstaviteľ štrukturalizmu, sa venoval staroslovienskej gramatike i indoeurópskym jazykom. V Bulharsku pôsobil ako docent slovanskej filológie. Od roku 1921až do roku 1938 bol profesorom na Viedenskej univerzite.
„Ja som sa narodila vo Viedni,“ odvíja ich rodinný príbeh pani Varvara Kühnelt-Leddihn. „Môj otec prof. Isačenko bol študentom starého otca, mama študovala psychológiu, tú však nemohla dokončiť. Naša rodina bola proti nacizmu, starý otec zomrel po vypočúvaní na Gestape, my sme odišli najskôr do Ľubľany, odtiaľ v roku 1941 na Slovensko. Neviem, prečo si zvolili práve Tisovo Slovensko, ale pravdepodobne chceli byť v slovanskej krajine. Z Bratislavy sme sa presťahovali do Piešťan, kde sme žili v podnájme. Najbližšie kontakty sme mali s rodinou Winterovcov, dcérami Mariannou Majerčákovou - s jej dcérou Ninou Stankovskou sa stretávame dodnes - a Kitty Ballovou. Už po vojne si spomínam na Vieru Michajlovnu Lubošínsku, ktorej manžel bol určitý čas riaditeľom hotela Thermia Palace.
Z detstva v Piešťanoch mám v pamäti niekoľko momentov – ako som prichádzala do školy a videla som pred ňou nemeckých vojakov, a ja som utekala domov, ako otec nosil správy ruským partizánom v Trenčíne a brával ma so sebou a ešte spomienka z Thermie, kde boli na ubytovaní internovaní diplomati s rodinami a na Veľkú noc sme s deťmi v záhrade hľadali veľkonočné prekvapenia a niektoré si našli živých zajačikov, a ja nie,“ spomína si.
Rodina prof Isačenka sa presťahovala do Trenčína a neskôr do Bratislavy. Prof. A. V. Isačenko je pojmom v slavistike. Bol prvým profesorom ruštiny na katedre ruského jazyka na Univerzite Komenského, kde pôsobil do roku 1945 a jeho rusko-slovenský slovník a odborné publikácie sú svetovo uznávané. Neskôr, po rozchode s manželkou, pôsobil ako profesor slovanských jazykov na univerzite v Olomouci, Kalifornii, Uppsale a Klagenfurte. Mladá Varvara študovala slavistiku na Univerzite Komenského, prekladala, tlmočila dokonca Iľjovi Erenburgovi počas jeho návštevy v Bratislave a robila aj modelku pre časopis Žena a móda. V roku Slánskeho procesov, spáchal jej otčim samovraždu, aby zachránil rodinu pred represáliami, lebo odmietol pracovať pre ŠTB. Nechceli s matkou zostať na Slovensku a v roku 1958 sa vrátili do Viedne. Na Univerzite vo Viedni dokončila doktorandské štúdium slavistiky. Vydala sa, má dve dospelé deti a dve vnúčatá. Keď ju postihli ťažkosti s chrbticou, vedela, že jej môže pomôcť jedine piešťanské bahno. Za 21 rokov si spomína na lekárov MUDr. Scholza, MUDr. Jurču, MUDr. Vytiskovú, MUDr. Valáška, na riaditeľa hotela Jána Šípoša a s mnohými bývalými zamestnancami Thermia Palace si dosiaľ píše. S Ruskom ju spájajú stretnutia členov ich starého rodu Trubeckých, ktorí sú roztrúsení po celom svete. „Minulý rok sa nás stretlo vyše 180 zo 600 v dávnom sídle Achtyrka. Môj manžel pochádza takisto so šľachtického rodu, a na ich stretnutiach sa stretáva okolo tristo členov,“ s úsmevom uzatvára svoj príbeh.
Kúpeľné hotely
