Na začiatku novembra využil liečivú silu piešťanských prameňov a sírneho bahna aj momentálne najlepší slovenský tenista Dominik Hrbatý. Tento známy držiteľ šiestich turnajových titulov v okruhu ATP Tour a dlhoročný daviscupový reprezentant Slovenska nebol na procedúrach v Piešťanských kúpeľoch po prvý krát. „Do Piešťan chodím kvôli bahenným zábalom, ktoré mi pomáhajú pri regenerácii chrbtice a ramien. Teraz mám trochu času a tak som tu.“ hovorí. Lekársku prehliadku mu v kúpeľoch zabezpečil MUDr. Ján Valášek. Podľa jeho slov je liečba Dominika „bežnou údržbou“ namáhaného organizmu. Tento krát mu predpísal bahenný zábal na ramená, chrbát, bedrové kĺby, členky a ľavý lakeť, keďže v pravom lakti mu pred týždňom pomocou špeciálnej ihly obstrekovali najkritickejšie výrastky.
Dominik absolvoval zábaly v balneoterapii hotela Pro Patria. „Predtým som chodil do Irmy. Tá je momentálne v rekonštrukcii, ale personál, ktorý sa o mňa stará je stále ten istý. Chalani urobia všetko, čo mi vidia na očiach“, dodáva.
Exkluzívny rozhovor so slovenskou tenisovou jednotkou, Dominikom Hrbatým, športovcom, ktorý nemá rád prehry, tenis ho baví stále rovnako a najradšej hrá v tíme.
Vedieš hektický život profesionálneho športovca, ako ešte oddychuješ okrem regenerácie v bahne?
Mnohokrát oddychujem pri dobrej knihe, keď cestujem, veľmi rád čítam. Keď sa nasýtim kníh, pustím si nejaký zaujímavý film a asi dva krát do roka chodím do divadla.
Relaxuješ aj pri hudbe?
Hudbu vôbec nepočúvam, v tom mám trochu španielsku dedinu. Ak už niečo počúvam, tak maximálne rádio. Možnože preto, že veľa času trávim s knihami a filmami a na hudbu nemám čas.
Nikdy nestrácaš úsmev a optimizmus, musí sa tak človek narodiť alebo sa to dá natrénovať?
Asi musí tak vyrásť. Ja som bol vždy spokojný s tým, čo som robil. Určite, boli aj slabšie chvíľky, ale vždy som mal okolo seba dobrých ľudí a robil som to, čo som mal rád. Tak som mohol byť usmievavý a užívať si to. Keď robí človek to, čo má rád a čo chce robiť, určite sa mu ľahšie usmieva ako keď to musí robiť nasilu.
Ako vyzerá Tvoj tréningový deň?
O siedmej ráno vstávam, o deviatej mám prvú rozcvičku na tenisových kurtoch, od desiatej do dvanástej tréning, potom mám blok na pauzu, obed a aby mi vytrávilo. O pol tretej druhá rozcvička, od tretej po piatej ďalší tenisový tréning, hodinka voľna, medzi siedmou a ôsmou kondičná príprava, potom sa presúvam na masáž. Domov sa dostanem až okolo pol desiatej.
Najbližší turnaj hráš v Austrálii, nerobí Ti problém časový posun?
Je to všetko zvyk. Ja cestujem strašne veľa a poznám „finty“, ktorými dokážem časový posun rýchlo preklenúť. Ako som povedal, je to otázka zvyku a prinútenia tela - naštartovať ho tak, ako človek potrebuje.
Bolo Ti ľúto, že si sa nemohol zúčastniť challengerového turnaja Tatra banka open 2006?
Rád hrávam doma a rád hrávam pre našich ľudí. Určite, chcel som nastúpiť, ale zdravie je prednejšie. Musím sa doliečiť, aby som v ďalších rokoch mohol ešte hrať.
Ktorá prehra Ťa najviac bolela?
Každá prehra bolí, každá má svoje ponaučenie. Vždy ma to trápi. Ale najviac ma to mrzelo asi začiatkom novembra v Paríži, lebo som mohol vyhrať turnaj série Masters. (Dominik prehral až vo finále turnaja s Rusom Nikolajom Davidenkom).
Bojíš sa operácie, ktorá Ti možno v budúcnosti hrozí?
Báť sa nebojím, môže to len ovplyvniť moju tenisovú kariéru. Dvadsať rokov aktívneho športu si vyžiada svoju daň. Je to ale bežná vec pre športovca, že telo niečo nezvládne alebo sa niečo stane, čo si vyžiada operáciu. Športovci sú zvyknutí na bolesť, bolesť im problém nerobí.
Mal si nejaké zranenie, ktoré sa Ti nestalo pri tenise?
Boli nejaké škrabance, ale nemal som ani zlomenú ruku ani iné vážnejšie zranenia. Väčšinou, keď sa mi niečo stalo, bolo to spojené s tenisom.
Vraj si už vyše 10 rokov nebol na Silvestra doma. Kde a s kým by si ho strávil, keby si bol na Slovensku?
Asi by som bol doma v Bratislave s rodičmi, s priateľkou a dobrými kamarátmi. Takáto vízia je ešte dosť vzdialená... (smiech)
Kúpeľné hotely
